Tak dnes sa mi fakt darilo.
Neskoro som vstal a siel do prace.
Poriesil som veci, co som nechcel riesit (Adel...) a tak som sa zamotal do starych pavucin.
Potom som sa doma nejako extra nepohodol s Luciou - jej mama stratila moje knihy o Stoparovi. Strasne ma to mrzi. Cakal som od Lucie nejaku akcnejsiu reakciu ako "hmm, mrzi ma to". Ale nejako som to nedokazal ani povedat nahlas (a to ma skrie este viac).
Potom som isiel do Billy, len aby som zistil, ze ju prerabaju a je sice otvorena, ale vsetko je tam ako na stavenisku.
No a ked som konecne ulozil Luciu spat a nedokazal som zaspat, tak som isiel dole a dostal som obrovsku chut na nieco sladke.
V kuchyni na stole boli plechovkys mandarinkami a s marhulami. Marhulova plechovka velka, mandarinkova mala - vyhrala.
A tak som sa jal otvarat. Snaha o ticho bola odmenena riadnym buchotanim.
A naraz mi z tej plechovice zacala tiect ta sladucka stava. Tak som vybral pohar, ze si ju odlejem a z chuti sa napijem - fasa napad. Aj som to spravil.
Az na to, ze to bola plechovka so sampionmi v slanom naleve.
Vyborne...
Skoro som sa pogrcal.
Aj po zjedeni celej plechovky broskyn (fakt ze velkej) mam stale slanu chut v ustach a je mi na blvanie...
Proste vydareny den.
A teraz mi zacala hlavou behat myslienka, ze sme od tej Luciinej mamy tie knihy doniesli uz davno a ja som histercil zbytocne...